Tento prinajmešom zaujímavý pán je pre mňa hudobnou legendou, ktorá však má stále čo ponúknuť a nikdy neomrzí. Už pomaly dvadsať rokov je v povedomí celého sveta a nedá sa mu uprieť, že má na to obrovské právo. Nech už to bol koncert v Bratislave alebo v Brne, obidva dopadli nad očakávanie dobre, aj keď nás v Brne prekvapil neutíchajúci dážď. Komu by to však v tej chvíli vadilo?
Velodrom naplnený ľuďmi skandujúcimi jeho meno sa na dve hodiny premenil na spoločne si spievajúci dav známe piesne, ktoré umelec na pódiu zaspieval lepšie ako v štúdiu. Žiadné divoké trieskanie gitarami o zem, žiadne prehnané svetelné efekty ani žiadné zbytočné predvádzanie sa. Všetko malo svoju noblesu, ktorú si to zaslúžilo, ale popritom zostával celý program v príjemnom nenútenom štýle, čo okúzlilo nie len mňa, ale aj mnohých ďalších. Problémom asi je, že dosť veľká časť ľudí, ktorí si kúpili vstupenku na tento koncert bolo sklamaných, pretože očakávali pravý opak. Kvalita bola pre nich na druhom mieste a kvantita odspievaných hitov bola samozrejme prvoradá. Preto sa im nedá ani čudovať, keď tesne po koncerte nariekali a nadávali, že neodznela ich obľúbená skladba, ale za to si museli vypočuť dvadsať minútové sólo gitaristu Craiga Rossa či ostatných neuveriteľne kvalitne hrajúcich hudobníkov. Čo už. Pre takýchto ľudí je profesionálny výkon muzikantov na pódiu a hudobný zážitok na celý život len druhoradou záležitosťou.Prvdoradé je asi vypiť si tam s priateľmi pivko a vyvrieskať sa, alebo sa na druhý deň v práci pochváliť, že videli na živo veľkú hviezdu. Poznám takých niekoľko, ale to je v konečnom dôsledku len ich vec. My sme si to vychutnali od začiatku až do konca a vďaka tomu koncertu som pochopila niekoľko vecí. Napríklad, že menej je naozaj častokrát oveľa viac, alebo že neuveriteľné množstvo spevákov a speváčiek, či už tu na Slovensku, alebo aj v zahraničí nevie o speve ani žalostné minimum. Z tohoto koncertu každý aspoň trochu počujúci človek musel hneď pochopiť, že je za tým neskutočne veľa práce a samozrejme aj talentu. A to bohužial u veľmi veľa ľudí, ktorí sa považujú za spevákov chýba. Najviac som si však uvedomila, že treba vytrvať a človek dokáže všetko. Títo ľudia pochopili hudbu a oddali sa jej celou svojou bytosťou a ona im to každý deň ich života vracia späť. V podobe usmiatých ľudí, ktorých ich hudba robí šťastnými.
Ja sa cítim veľmi šťastná a za to im ďakujem.
